ZÁŤAŽE
Záťaž kotvy je charakterizovaná:
- Rozmermi
- Smerom
- Bodom pôsobenia
Smer sily určuje či sa jedná o ťahovú silu, tlakovú silu, alebo strižnú silu. Ťahové a tlakové sily pôsobia po dĺžke kotvy. Strižné sily pôsobia v pravom uhle ku kotve. Tieto sily, vyplývajúce z konštrukcie musia byť zachytené kotvou. Často dochádza ku kombinácii zaťaženia, vedúce k výslednej záťaži kotvy. Pokiaľ sily pôsobia v určitej vzdialenosti od povrchu stavebného materiálu, vedie to k vzniku ohybového momentu.
Výpočet rozloženia síl v konštrukcii vedie k záťaži v upevnení. V ďalších výpočtoch sú zahrnuté bezpečnostné súčinitele. Veľkosť bezpečnostného súčiniteľa je určovaná stavebným technikom na základe bezpečnostných rizík a bezpečnostných smerníc. Pri voľbe kotvy je nutné tieto riziká posúdiť. Európske technické osvedčenia a americká smernica stanovujú ako kvalifikáciu pre používanie stavebných kotevných prvkov či je záťaž stacionárna, alebo kvázistická. V praxi však vzniká tiež nestacionárne, alebo dynamické zaťaženie napríklad v konštrukcii žeriavov, konštrukcii výťahov, alebo konštrukcii strojov. Upevnenie prvkov, vystavených dynamickému zaťaženiu musí byť spravené pomocou špeciálne testovaných kotiev. Zvláštnou formou dynamickej záťaže vznikajúcej v dôsledku kolízie, zemetrasenia, alebo výbuchu je rázové zaťaženie. Upevňovacie prvky vhodné na použitie s rázovou záťažou sú montované s označením rázového osvedčenia.

1. Ťah
2. Tlak
3. Strih
4. F = šikmý ťah = kombinácia osového ťahu a strihu
5. F + ohybový moment = kombinácia ťahu a strihu vo vzdialenosti „e“
6. V + ohybový moment = strih vo vzdialenosti „e“